Skupina Hrdza oslavuje narodeniny novým albumom 22
01.09.2021
Prešov
Bratislava
1. septembra (TASR) – Prešovská skupina Hrdza oslavuje 22. narodeniny,
ku ktorým si nadelila nový album 22, toľko rokov sú na hudobnej scéne.
Tento album je výberom najznámejších a menej známych piesní skupiny v
nových verziách. Jedenásť nových verzií piesní, ktoré boli vydané počas
22-ročnej existencie kapely, dopĺňajú zatiaľ nevydaná pieseň k filmu
Sviňa - Slovensko moje, otčina moja a skladba Štefan z albumu
Neskrotený.
Album 22 predstavuje nové verzie piesní Dumy, Chodia kone a Mám ja orech
z debutového albumu Muzička a viac či menej zmenené a novonahraté
verzie piesní Pod božími oknami, Poňižej Keľemeša, Taká sa mi páči,
Rozmarín, Jedno leto, Chvastúňska a Stískaj, bozkaj, miluj ma. Nové
verzie niektorých skladieb vznikli aj preto, že albumy Pod božími oknami
a Hajnajnanyja už nie sú v predaji a album Pod božími oknami nie je
momentálne k dispozícii ani v digitálnych obchodoch.
Hrdza je na scéne world music od roku 1999. Ich prevažne autorské piesne
z dielne Slavomíra Gibartiho prepájajú históriu so súčasnosťou a
stavajú na základoch slovenskej a slovanskej folklórnej tradície, ktorú
umocňujú silné hlasy speváčok Susanny Jara a Lucie Gibarti.
„Hlavným impulzom na vydanie tohto albumu bolo zachytiť náš
repertoár, tak ako ho hráme v súčasnosti, a zároveň predstaviť potenciál
hudobníkov, ktorí teraz v skupine Hrdza hrajú,“ povedal o vzniku albumu líder skupiny Slavo Gibarti.
„Piesne Dumy a Chodia kone na úplnom začiatku rozhodli o smerovaní
kapely. Naša prvá speváčka Jarka Sisáková mi ich zaspievala a pevne
trvala na tom, aby som ich upravil a zaradil do repertoáru. Bola veľmi
neústupná, a preto sme to urobili. Vtedy sme si mysleli, že sú to ruské
ľudové piesne. Až po mnohých rokoch som zistil, že sme sa mýlili a že sú
to autorské piesne, ktoré napísal Julij Čersanovič Kim, ruský bard,
skladateľ a básnik,” dodal Slavo Gibarti.
Pieseň Veru mi je dobre bola upravená pre nový videoklip, ktorý
režíroval Michal Kunes Kováč. Jeho príbeh sa odohráva v povojnovom
období na slovensko-poľskom pohraničí, kde chudobné pomery prinútili
ľudí pašovať kone z Poľska na naše územie.
„Príbeh do videoklipu som napísal z osobných dôvodov, najmä preto, že
moji predkovia pochádzajú z Litmanovej a môj dedo sám pašoval kone z
Poľska. Nakrúcali sme ho v dubovom pralese v Čergove a na pastvinách v
jeho okolí,“ doplnil Kováč.